Nasleduje tá časť rozhovoru medzi nami, z ktorej – asi kvôli cielenému rozmaru osudu – záhadným spôsobom sa premenil na monológ.
Uvedomuješ si, že už si roky nejedol broskyňu, ktorá naozaj má chuť broskyne? Si si toho vedomí, že už roky si nejedol jablko, ktoré chutí ako jablko? Myslel si už na to, že tvoje deti vyrastajú tak, že celý život nemôžu jesť ozajstné ovocie? Všimol si si, že prakticky je jedno, aké ovocie ješ, majú rovnakú chuť? Všimol si si, že naše ovocie a zelenia alebo iné poľnohospodárske produkty už roky neobsahujú tú chuť a arómu, ale ani to množstvo vitamínov, kvôli ktorým ich vlastne pestujeme a konzumujeme? Vieš o tom, že toto ovocie a táto zelenina –hlavne s prekrásnym vonkajškom, dovezené zo zahraničia – vo veľkej miere obsahujú zvyšky chemikálií po genetických úpravách a postrekoch? Si si istý, že dlhodobo neškodia tvoje vlastné zdravie, a cez teba zdravie tvojich potomkov? Vieš vôbec, že keď ješ ovocie alebo zeleninu, ktorú považuješ za zdravú, čo sa ti dostane do tvojho organizmu naozaj? Si si istý, že to bol voj pôvodný zámer?
Ak nosíš okuliare tak vieš, ak nie, ta ti poviem: podľa teba, ako často musí čistiť okuliare niekto, kto žije v nie veľkom meste, a svoju každodennú prácu vykonáva v uzavretom priestranstve? Poviem: približne pred desiatimi rokmi stačilo raz za 1-2 týždne, prípadne raz za desať dní, dnes je to potrebné denne – stane sa, že denne aj viackrát -, lebo od prachu, čo ich znečisťuje, ani toľko by sme nevideli, ako bez okuliarov. Vieš čo je zaujímavé? Obidve strany sklíčok sú zaprášené, čiže tento prach je vo vzduchu v mestách, vzduch, ktorý musíme dýchať. Ak pokračujem po tejto línii, aj to je na zamyslenie, že pred desiatimi rokmi pri čistení stačilo použiť vodu a papierové vreckovky, ale dnes potrebujeme všelijaké vodičky a špeciálne utierky, lebo bez týchto pomôcok – ak použijeme obyčajnú vodu a papierové utierky –poškrabeme šošovky. Viem, že umelohmotná šošovka je taká, ale teraz ide o jednoduché, sklenené šošovky. Nami dýchaný, k životu bezpodmienečne potrebný vzduch obsahuje také zrnká prachu, ktoré sú schopné poškriabať sklenené šošovky. Nemyslíš, že môžu „poškriabať“ prípadne aj naše pľúca? Čo myslíš, ako môžu zužitkovať naše pľúca –alebo pľúca tvojich detí -takýto vzduch, a vôbec čo s nimi robia?
Kedy si bol naposledy v ozajstnom lese? Keď si bol, mal si aj ty skúsenosti, že v našich lesoch je stále menej napodobnenín stromov, a aj tie sú stále viac a viac schátrané a zaprášené? Videl si, že tam, kde pred pár rokmi si sa mohol prechádzať na cestičke v príjemnej tieni, teraz kráčaš v prachu po členky a slnko na teba praží? Je možné že tento druh rozširovania sa púšte určuje našu budúcnosť? Keď aj naďalej budú takto odborne „kultivovať“ lesy je celkom možné, že za pár rokov už iba z filmov budeme vedieť ukázať záujemcom, čo je to a ako vyzeral ozajstný les. Podľa teba kam to vedie, ak napr. predajú pozemok v lese (!) pánovi (-om) XY, a oni jednoducho kvôli lepšiemu výhľadu, alebo aby lepšie videli na suseda, môžu vyťať hoci aj niekoľko sto ročné stromy, medzitým toho, kto kvôli tomu, že je na to odkázaný, zbiera haluziny v lese – mimochodom on takto vlastne sa stará o les – na niekoľko mesiacov pošlú za mreže? Mohol by si povedať svoj názor aj na to, dokedy ešte dovolíme, alebo trpíme, že do našich lesov prakticky kamkoľvek môžu vojsť na autách, aby tam na nich vykonali pravidelnú týždennú údržbu? Čo si myslíš o smetiach, ktoré sú rozhádzané a iba tak tam nechané v lesoch? Možno zahodenú kožu zo slaniny príroda ešte zvládne zužitkovať pomocou chrobákov, ale čo spraví s umelohmotnými fľašami, olejom a rôznymi chemikáliami, čo tam nechal „zábudlivý“ návštevník?
Prípadne môžeš povedať svoj názor aj o majiteľovi psa, ktorý vodí svojho psa venčiť na verejné priestranstvá, samozrejme do parkov – aj do lesa – , a vieme veľmi dobe, že vôbec ne ide iba o prechádzku! Ako vedľajší produkt „venčenia“ – koniec koncov kvôli tomu sú tam – tieto zvieratá nechajú za sebou úhľadné kopčeky. Vedel si, že v týchto kopčekoch môže byť niekoľko druhov – aj infekčné – baktérií, a rôzne črevné parazity, ktoré mimochodom celkom dobre prežijú aj v človeku? Čo myslíš, keď tvoje dieťa počas hrania na takom mieste jednoducho príde do styku s niečím takým, prospeje to k jeho zdraviu? Bol by som zvedavý, čo by si povedal –či by si sa vôbec ozval – tomu majiteľovi psa, ktorý vodí svojho psa a svoje dieťa spolu na prechádzku – prípade svoje deti a svojich psov – a tí potom spolu, alebo bezprostredne vedľa seba robia tie svoje kopčeky. Nám je to trochu divné, ale oni si už zvykli, že všetci –vrátane psov – sú všetci rovnocenní členovia tej istej rodiny. Preto v danom prípade a pes si môže vziať jedlo z taniera komukoľvek z rodiny, a môže spať v ich posteli. Nám, ako vonkajším pozorovateľom bola zaujímavá skúsenosť, že táto zvýraznená rovnoprávnosť okrem psa sa nevzťahovala rovnako na každého člena rodiny, ani náhodou… A vôbec: ty si čo myslíš o tom, ak tvoje dieťa, alebo povedzme tvoja milá si dá jazýčkovú so zvieraťom?
Skúšal si už niekedy v rannej alebo hlavne v poobednajšej špičke pozerať do diaľky, aspoň na 1-2 kilometre? Aj tebe sa zdala vzduch tak „nádherne“ modrý? Táto „nádherná“ modrá farba je znakom toho, že v dôsledku bezohľadnej a stálej premávke sa nám podarilo zničiť aj vzduch, teraz už nie je vhodný aby ho ľudia dýchali. Všimol si si, že vo veľkomestách – alebo z ich centier, kde je väčšia premávka – zmizli nočné chrobáky? Vieš, tu už nie sú schopný uniesť dôsledky motoristickej mánie človeka, ani chrobáky. Čo si myslíš, dokedy vydržíme my, ľudia? Rozmýšľal si už nad tým, že viac minieš na auto, ako na seba? Hovoríš, že to nie je pravda? Vypočítaj, že dnes koľko euro zjedlo tvoje auto, pridaj k tomu poistenia na jeden deň, opravy za jeden deň, sumu leasingu na jeden deň, atď., a túto sumu porovnaj so sumou, ktorú v v priemere minieš na seba! Hovoríš: skutočne, ale auto je nevyhnutné, je potrebné k tvojej práci a vôbec, čo minieš na svoje auto, to vlastne minieš aj na seba, aj na svoju rodinu! Pýtame sa: naozaj? Skutočne je to nevyhnutné k životu? Podľa teba, ako dokážu prežiť, ktorí auto nemajú? Všetci žijú v biede, pod úrovňou životného minima, alebo prípadne je medzi nimi aj taký, kto si uvedomil, že taký spôsob používania auta sa rovná so zničením životného prostredia? Napr. ozaj bolo nutné všetky tvoje dnešné cesty absolvovať autom? Premysli so svoj deň! Pýtaš sa, prečo práve ty? My sa pýtame, prečo nie práve ty? Čo by sa stalo, keby si iba trochu menej chodil na aute? Sem-tam by si mohol skúsiť povedzme pešo alebo na bicykli, veď trocha pohybu neuškodí. Čo ty na to?
Obzri sa! Kde sa len pozrieš, všade za ničí naše okolie. Pri takom „vývoji“ človek úplne stratí spojenie s prírodou, o spirituálnej realite ani nehovoriac. Všetci sa snažia budovať svoj vlastný svet, pritom si nevšimnú, že aj ním vytvorený svoj vlastný svet je iba malým kúskom- zlomkom – reálneho sveta, ktorý už umiera. Musíš si uvedomiť, že ak sa zničí náš reálny svet, spolu stým alebo ešte predtým zničí sa aj tvoj maličký svet, lebo – napriek tomu, že si si to ešte nevšimol – aj ten tvoj žije vďaka tomu reálnemu. Pre zachovanie okolia –reálneho sveta- aj ty môžeš urobiť veľa, aj keď máš pochybnosti. Napr. keď môžeš, nepoužívaj jedovaté chemikálie, ktorými nie iba zem a vodu, nie iba svoje deti, ale aj sám seba ničíš, a rozhoduješ aj o budúcnosti svojich vnukov. Ak napr. staráš sa o pôdu, k regenerovaniu používaj prirodzené živočíšne hnojivo, miesto umelých hnojív. Teraz asi sa usmievaš, lebo hovorím, že vo väčšine prípadov iba z lenivosti a z pohodlnosti používaš na vyhubenie buriny jedovaté chemikálie, a možno aj preto, lebo to isté robí aj tvoj sused. Ak môžeš – a veru môžeš- zasaď stromy! Je možno pravda, že iba tvoje deti budú mať úžitok jeho plodov a tieňa, ale môžeš uveriť, budú potrebovať tú tieň, a keď tam budú sedieť, s láskou budú spomínať na teba. Ak máš možnosť, využi na cestovanie taký dopravný prostriedok, ktorý čo najmenej škodí životnému prostrediu, a ak nemáš takú možnosť, skús –aj keď nie je vždy ľahké – cestovať s autom čo najmenej. Uvažuj, a používaj auto iba v naozaj nutných prípadoch! Keď iba toľko sa podarí, už si niečo urobil! Potom sa ti môže stať, že bola to maličkosť, ale uvedom si, že ak by tak spravili milióny… Koniec koncov aj more je z kvapiek vody, a teraz žijeme také časa, že bola by potrebná každá jedna kvapka!