Dnes je to už jednoznačne prijaté, že žijeme vo „ svete zákonov“ – podľa našich pocitov – sme obklopení s prakticky nami nezmeniteľnými zákonmi. Ak uznáme tento fakt a navyše to vidíme, ako realitu, môže nás ovládnuť pocit bezmocnosti: ako keby nás mala v hrsti obrovská sila, ktorá nás berie so sebou kamkoľvek len chce. Nie sme ďaleko od reality keď tvrdíme, že práve opak je pravdou! Táto obrovská sila nás berie tam, kde chceme my, lebo všetky existujúce sily prírody môžeme používať v takom rozsahu, ako sme ich pochopili. Neodolateľnú silu prírody môžeme dobyť iba pokorou. Tieto sily máme k dispozícii okamžite, akonáhle naše vedomosti použijeme pre spoluprácu s nimi a nie proti nim. Z nekonečnej zásoby jej sily stále si môžeme vybrať tú, ktorú potrebujeme v danej chvíli – v záujme dosiahnutia nášho cieľa -, a práve ich ustálenosť zabezpečí náš úspech. Je to pravda v plnom rozsahu aj na zákony karmy.
Koniec koncov čo je karma, a ako sa tvoria jej zákony? Keď si to premyslíme, veľmi sa podobá na určitý zvyk, presnejšie na vytvorenie určitých zvyklostí: predpokladajme, že je jeden nový, čerstvo vytvorený park, okolo ktorého je chodník. Po niekoľkých dňoch vzniknú cestičky skrz celého parku aby sa krátila cesta , čiže sa vytvorí miestna zvyklosť. Zvyklosť, ktorá sa týmto spôsobom vytvorí, bez úplnej likvidácie parku nie je možné zmeniť – určiť iné smery – , nech údržbári parku použijú akékoľvek spôsoby. Tí, ktorí tieto zákony poznajú, ani neurčia chodníky dopredu, jednoducho počkajú, kým sa vytvorí miestna zvyklosť, potom chodníky vybudujú tam, kde chodci už aj tak vyšliapali cestičky. Pozrime sa ale, ako sa to prejavuje z hľadiska karmy: predpokladajme, že máme takú hotovú myseľ, za ktorou nie je žiadna minulá činnosť (nová duša), je to prakticky „čistý štít“. Ľahko si vieme predstaviť, že takáto myseľ funguje spontánne, v úplnej voľnosti, a tvorí rôzne formy myšlienok počas svojho fungovania. Často si to zopakuje, a časom sa vytvoria tzv. zvyklosti myslenia. Je to taká zvyklosť s konkrétnymi pravidlami, že časom myseľ stále funguje podľa týchto pravidiel, všetky jej sily sa sem sústredia, bez vedomej činnosti a selektovania vôle. Predpokladajme, že myseľ po čase bude vnímať túto zvyklosť ako ťarchu, ktorá ju obmedzuje v jej vývoji, a preto v rámci vlastných pravidiel (aby udržala svoju slobodu) môže odporovať proti nim, kým nedosiahne úplnú slobodu, ktorú si sama predstavuje.
Vznik karmy môžeme preskúmať aj cez mentálny obraz. Človek počas svojho života vytvára nespočetné množstvo mentálnych obrazov. Niektoré z nich sú silné jasné, iné slabé nejasné, ledva ich myseľ vytvorí, následne na to ich zabudne. Pri umieraní dušu obklopí množstvo týchto mentálnych obrazov. Tieto mentálne obrazy sa môžu zmeniť počas cyklu života svoje vlastnosti, svoju intenzitu a svoju určitosť. Niektoré sa usilujú o éterické vedomosti, niektoré majú výlučne intelektuálne vlastnosti, niektoré sú emocionálne a vášnivé, a tak majú v sebe lásku, súciť, slabosť, oddanosť, hnev, ambície, pýchu, lakomosť. Takisto aj zobrazujúce roztúženosť tela, neskrotných túžob, pažravosti, opitosti, a myšlienok zmyselnosti. Preto, že každá duša má vlastné vedomie, ktorá je prepchatá týmito mentálnymi obrazmi, duša po smrti všetky tieto obrazy berie so sebou do astrálneho sveta.
O začiatočnej karme vtedy hovoríme, keď po získaní formy , k vytvoreniu éterického tela sa vylučujú tie články, ktoré v úplnej miere vyhovujú tým vlastnostiam, ktoré sa prejavia cez neho. Tým toto éterické telo, ktoré určí duša, sa stane takým karmickým prostriedkom, ktoré mu dáva potrebné základy k vyjadreniu svojich schopností , a zároveň určí aj jeho hranice v dôsledku zlyhaní a nevyužitých možností v minulých životoch. Tento vzor bude umiestnený do tej krajiny, do toho spoločenského prostredia, do tej rodiny, čo poskytuje tie najlepšie podmienky pre fungovanie karmy daného života. Čiže navzdory predstavám nie rodičia si vyberú dieťa, ale dieťa si vyberie prostredie, ktoré najviac vyhovuje jeho karme, tak aj rodinu –rodičov.
Samozrejme jednotlivec na začiatku nikdy nie je slobodný, lebo príde na svet „spútaný“, ktoré putá si vytvoril on sám –predchádzajúca myseľ- v minulosti, ale prechádza procesom – vzťahuje sa na každé puto- ako je uvedené vyššie: zhotoví myseľ, aj ich nosí a počas toho sa pokúša sa ich zbaviť. Ak ide o mladú dušu, počas predošlých životov môže získať iba málo, nakoľko v rannom štádiu vývoja ducha je to veľmi pomalý proces z hľadiska učenia sa. Tieto pomalé pokroky nie sú schopné zasiať dosť „zrna“, a tak ani znovuzrodenie nie je schopné dať veľa „úrody“. Ako sa schopnosti vyvíjajú, duša získava stále významnejšie poznatky, a spolu s tým môže vykročiť do nasledujúceho úseku svojej inkarnácie.
Keď človek príde na tento svet, donesie so sebou určité mentálne schopnosti, ale predpokladajme, že tieto schopnosti sú priemerné. Pritom má vášnivú povahu, približne rovnako je zlý a dobrý. Má pomerne dobre formovanú postavu, je zdravý, ale nemá výnimočne skvelý charakter. Tieto sú jeho presne určené hranice, s týmito musí čo najlepšie naložiť. Musí ostať medzi týmito hranicami – nakoľko nevie ich prekročiť – , nech hocijako túži za slobodou. Pritom on stále ostane sám sebou, je voľná duša, časom môže zbúrať steny, ktoré vlastne on sám postavil. Okrem seba samého nemá iného strážcu. Môže chcieť slobodu, keď to chce naozaj – a niečo preto aj urobí – dosiahne.
Človek, ktorý si vedome začne budovať svoju budúcnosť, získa aj vedomosti. Rastom svojich vedomostí zistí, že môže získať oveľa viac, než formovanie vlastného charakteru. Časom môže pochopiť, že On je v strede udalostí. Je živá, aktívna bytosť, ktorá riadi samú seba a pochopí, že tak isto má vplyv na okolnosti, ako sama na seba. Pochopí, že zákony (všetky) sú na základných princípoch prírody, morálka je veda podľa základných spôsobov života. Zistí, že v každodennom živote tak vie eliminovať zlé výsledky – ktoré sú výsledkom zlých skutkov – , ak tým istým smerom vyšle energiu opačnou polaritou, čiže dobrú, toho istého objemu, ako je tá zlá. Ak napr. niekto vyšl ku nemu zlú myšlienku a on si to príjme myšlienkou takého istého druhu, tak tieto formy dvoch myšlienok – ako dve kvapky vody – sa zlúčia, vzájomne sa posilnia a podporia, usadia sa v ňom ako časť jeho karmy, ktorá sa má opraviť. Ale ak temnú myšlienku, a jeho zákerné formy príjme so silou súcitu a tak ju ničí, rozbitá forma sa rozsype. Naučí sa, že nenávisť sa dá zničiť pomocou súcitu a lásky. Mylné formy klamlivosti sa odplavia do astrálneho sveta, a človek s vedomosťami vyšle proti nim formy pravdy. Čistota vymaže nečestnosť, dobročinnosť sebeckú, nikoho nešetriacu chamtivosť. Ako pribúdajú vedomosti, táto činnosť tak sa stane cieľavedomou a rozhodujúcou. Tak sa odstráni zlá karma na začiatku, a neostane nič, čo by vytvorilo karmické spojenie medzi pôvodcom ubližovania a medzi tým, kto to zničil svojim odpustením.
V záujme dokázanie nášho tvrdenie, obráťme sa na fyziku, konkrétne k zákonu pohybu! Predpokladajme, že teleso sa hýbe určitým smerom a s určitou rýchlosťou. Keď pôsobíme naňho silou opačného smeru, smer pohybu telesa sa zmení okamžite a to tak, že ich smer bude na čiare pôvodu týchto dvoch síl. Napriek nového smeru pohybu nestratí sa ani jedna energia., „iba“ to sa stane, smer pohybu už neukazuje smerom ani jednej sily, ale nasleduje ich pôvod. Napr. osoba, ktorá sa vyzná vo fyzike, vie presne vypočítať, akou silou je potrebné udrieť do telesa, aby smer pohybu sa zmenil tak, ako si on želá. Ako vidíme, nie je na tom nič „protizákonné“, je to iba aplikácia zákona pomocou znalostí. Ak tento princíp použijeme na formovanie karmy, hneď zistíme, že vôbec nejde o rozpor s karmou ak upravujeme jej fungovanie pomocou znalostí. Jednoducho používame karmickú silu na ovplyvnenie karmických následkov.
Nebude na škodu, ak spomenieme aj tzv. kolektívnu karmu, nakoľko duše okrem toho, že vlastnia vlastnú karmu, majú svoj pomer aj z následkov tzv. kolektívnej karmy, pretože oni sami vytvárajú kolektívy. Len si pomyslime: druhy, národy, spoločenstvá, rodiny. Z toho vyplýva aj „náhoda“, ktorá zdanlivo prevráti karmu jednotlivca. Napríklad j prírodná katastrofa môže byť výhodou, lebo umožní ľuďom, ktorí sú jej obeťou, aby ešte v terajšom živote splnili také karmické úlohy, ktoré inak by mohli iba v ďalších, omnoho neskorších životoch. Nemôžeme zabudnúť ani na to, že v takýchto prípadoch sa zvyknú stať „zázraky“, a v novinách píšu: „…s neuveriteľným zázrakom sa zachránil XY…“
Zhrňme teda najdôležitejšie, čo treba vedieť o karme: Karma a jej naplnenie je také, ako keď robotník pracuje na poli v daždi,za horúčavy, keď je teplo alebo zima, večer pôjde domov. Tento robotník je zároveň aj vlastníkom tej pôdy, a svojou prácou plní svoje sýpky, obohacuje svoje vlastné zásoby. Teraz už jasno vidíme, že duša je, kto zaseje a zbiera úrodu, aj keď oblečenie (fyzické telo) ktoré nosil počas sejby, určite je značne zničené. Je to možné aj tak, že zbiera už v novom oblečení (znovuzrodenie), ale aj tak on je, kto sial a on je, kto úrodu zbiera. Keď zasial málo zrna – alebo si zrno zle vybral – on bude ten, kto bude mať slabú úrodu.
Nezabudni, že úlohy, ktoré si vlastne určil Ty sám, nemôžeš podať niekomu inému, tie môžeš vyriešiť výlučne Ty. Preto, že je to Tvoj život, zažiť môžeš iba Ty! Ani od iných nemôžeš prevziať úlohy, ktoré sú na ich pleciach. Preto: „ Nemôžeš si ľahnúť na operačný stôl namiesto nikoho, aby z Teba vyrezali vredy…“