Reinkarnácia

Vieme, že nech je akékoľvek ťažké, aby sa uplatnila nová pravda oproti názorom protistrany, je ešte ťažšie, aby sa uplatnila pravda, ktorá je pravdou iba pre jednu-dve generácie, čiže  aj odmietajú iba jedna-dve generácie.

Náboženské zvyky, tradície ľudskej rasy sú také, ako keby sme pozorovali „prejavenia pravdy“ cez farebné sklo (možno cez kaleidoskop). Každé sklíčko so svojou farbou inak prefarbí slnečné lúče, a sprostredkuje tento biely lúč ako červenú, žltú a modrú – podľa želania- aké sklo posunujeme do jeho cesty. Nakoľko prakticky nikdy sa nemôžeme zbaviť vlastného „skla“, nikdy nemôžeme vidieť čisté, bezfarebné lúče. Vtedy konáme najmúdrejšie, keď pozbierame všetky farebné lúče, a tak získame biely lúč.

Podľa našej mienky, znovuzrodenie (reinkarnácia) je taká pravda, ktorá ovládala myseľ mnoho miliónov jedincov ľudskej rasy, tak sformovala rozmýšľanie väčšiny, prakticky nespočetné storočia. V  takzvanom „temnom období“ ( od križiackych výprav cez I. a potom cez II. svetovú vojnu), a počas čias „hospodárskeho zázraku“, úplne zmizlo z európskeho myslenia, a tým už neovplyvňoval náš duševný a morálny vývoj. Hoci ešte na začiatku I. svetovej vojny z času na čas zblyslo v myšlienkach niektorých väčších západných mysliteľov( napr. Edgar Cayce), že by to mohlo byť vysvetlením a niektoré záhadné problémy života, ale až po posledné roky –odkedy bola vyhlásená ako súčasť ezoterických náuk- je stálym  predmetom diskusií.

Niet pochýb, že znovuzrodenie je základnou tézou historických vierovyznaní východu   (India, Egypt), ale môže ho nájsť aj na ďalekom severe, v komunite Eskimákov. Viera v ňom bolo všeobecné aj medzi duchovnými prvotnej cirkvi a u Židov –napr. medzi farizejmi-, a odkaz na túto populárnu vieru nájdeme aj v riadkoch Nového testamentu:

To je ten, ktorý pri­chádza po mne a pred­išiel ma, ktorému som ja nie hoden roz­viazať remienok na jeho obuvi.… [Ján 1,27]

Ak zohľadníme, že Ján Krstiteľ bol starší, tak ide „iba“ o to, že napriek tomu, že Ježiš sa narodil neskôr  do jeho fyzického teľa –čiže on je mladší- ako Ján Krstiteľ, ale v skutočnosti existoval už oveľa skôr, lebo on je synom Boha.

Ježiš mu odpovedal: “Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.[Ján 3,3]

Nikodém mu vravel: “Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?[Ján 3,4]

Ježiš odpovedal: “Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. [Ján 3,5]

Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. [Ján 3,6]

Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.[Ján 3,7]

Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.[Ján 3,8]

Nikodém sa ho opýtal: Ako sa to môže stať?[Ján 3,9]

Ježiš mu odvetil: Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? .[Ján 3,10]

Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. [Ján 3,11]

Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach; akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? [Ján 3,12]

Chápeme to tak, že diskutujú práve o možnosti znovuzrodenia , a robia to tak otvorene, že nie je potrebné nič  doplniť.

Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.[Ján 8,56]

Židia mu vraveli: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma? [Ján 8,57]

Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som. [Ján 8,58]

Tento paradox je uznaný iba v reinkarnácii, a dá sa vysvetliť s tézou o  nesmrteľnosti duše.

Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý.[Ján 9,1]

Jeho učeníci sa ho spýtali: Majstre, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?[Ján 9,2]

Ježiš odpovedal: Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. [Ján 9,3]

Keď sa narodil slepý , tak je potrestaný za hriech z niektorého predchádzajúceho života! Ale stačí vziať do úvahy iba odkaz na reinkarnáciu, lebo ak reinkarnácia neexistuje, otázka ani nemohla byť položená. Koniec koncov, hovoriť môžeme iba o existujúcom!

Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu [Ján 20,11]

A videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. [Ján 20,12]

Oni sa jej opýtali: Žena, prečo plačeš? Vravela im: Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.   [Ján 20,13]

Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. [Ján 20,14]

Prečo ho nespoznala jeho vlastná matka (a ani jeho učeníci, ani jeho nepriatelia) ? Ako je možné, že Mária, jeho vlastná matka ho nespoznala? Ako je možné, že jeho učeníci, ktorí každý deň viseli na jeho slovách, ho nespoznali? Ako je možné, že nasledujúcich štyridsať dní pokojne  sa mohol prechádzať medzi svojimi nepriateľmi, a oni ho nespoznali? Možno preto, že sa narodil v novom tele? Možno že tzv. vzkriesenie nie je nič iné, ako znovuzrodenie?

Ale anjel mu povedal: “Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.[Luk 1,13]

Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.[Luk 1,17]

Odvolanie sa na to, že Ján Krstiteľ nie je nikto iný, ako reinkarnácia Eliáša.

Čo je to znovuzrodenie? Myslíme si, že vo všeobecnom zmysle – na rozdiel od ezoterických náuk – pojmy znovuzrodenie(reinkarnácia) a prevtelenie duší ukazujú na takú teóriu existencie, podľa ktorej vo forme viditeľného materiálu (fyzické telo) je jedna jemnejšia forma (duša, alebo ak sa viac páči spirituálne telo). To prežije smrť  fyzického  tela, a okamžite –alebo po určitom čase – sa posune ďalej, aby potom žilo v novom fyzickom tele.

Pozrime teraz, že podľa našich predstáv , na všeobecnej čiže teoretickej úrovni, ako sa odohráva znovuzrodenie po smrti. Keď príde hodina umierania, rozplynie sa iba éterické telo s fyzickým. Výsledok minulého života – telo mysle – ostáva ešte dlhšiu dobu. Za túto dobu prebehne spracovanie a triedenie skúseností ktoré sa nahromadili, a tesne pred jej rozkladom odovzdá takto získané (vyhodnotené) výsledky, spirituálnemu telu. Ako náhle cyklus znovuzrodenia dosiahne (v ten správny čas) spirituálne telo, vytvorí  nové mentálne a astrálne telo.  Vtedy mu náš Pán poskytne  najvhodnejšie telo, k naplneniu svoje karmy, a potom sa vytvorí tzv., éterická podoba. Keď tento  správne vytvorený „fyzický prostriedok“ sa stane vhodným na precvičovanie  svojich schopností, vtedy sa umožní jeho fyzický prejav, čiže sa narodí.

Zoberme napr. jednu sebeckú osou, ktorá vytvára výlučne iba sebecké myšlienky, túžby, nádeje. Tieto myšlienky v tejto sebeckej forme sa zhromažďujú iba okolo nej, sú iba o nej, a tak – za krátku dobu – bude mať náklonnosť, aby bez výčitiek svedomia slúžila výlučne iba sebe  bez toho, aby mala ohľad aj na druhých. Keď príde čas zomrie, a nakoľko jej charakter  stvrdol v tomto formáte, to bude základom v tej pravej chvíli pre nasledujúce fyzické telo. Preto bude mať náklonnosť k takej alebo podobnej rodine, kde sú schopní pre ňu zabezpečiť taký materiál, ktorý má podobné vlastnosti. Fyzické telo sa zabuduje do tohto éterického vzoru – nemá na výber –  mozog nadobudne podobu a formu, ktorá fyzicky je najvhodnejšia na uspokojenie hrubým spôsobom prejavovaných túžob, pritom úplne z neho chýba schopnosť prijať spoločenské hodnoty. Podľa nášho názoru, v krajnom prípade takto môže vzniknúť tzv. zločinecký mozog.

Teraz zoberme napr. človeka, ktorý neustále vytvára nesebecké myšlienky, snaží sa pomáhať druhým, pozerá iba na potreby a blahobyt druhých, vytvára iba také myšlienky. Nakoľko tieto myšlienky ho stále obklopujú, majú na neho vplyv. Za krátky čas sa stane nesebeckým, zvykne si, aby záujmy a blahobyt druhých stále postavil na prvé miesto, a tak keď zomrie, jeho charakter je nesebecký. Po návrate na zem sa prikláňa k rodine, ktorá je schopná dať pre neho poskytnúť čistý materiál, ktorý po začlenení do éterického vzorca zabezpečí vytvorenie mozgu, ktorý prejavuje nesebecké sklony. V tomto prípade fyzické základy k prejaveniu hrubých inštinktom úplne chýbajú. Dieťa, ktoré sa narodí je citlivé aj na najjemnejší dotyk, a neustále vyžaruje lásku.

Takto vzniká krok za krokom vývoj duše, formuje sa od jednej osobnosti k druhej. Počas tohto procesu vzniknuté straty a zisky nezmazateľne sa zakotvia v astrálnych a mentálnych formách, a nároky týchto usmerňujú nasledujúce fyzické prejavenia. Nezabudnime, že rozhoduje stále orientácia posledného života, preto vývoj môže nabrať aj negatívny smer!

Samozrejme okrem uvedených „šablónových“ znovuzrodení môžu existovať aj iné:

Môže sa stať, že znovu narodenie sa nestane do teľa novorodeniatka. Podľa nášho názoru to sa stalo aj s dušou Ježiša, na tretí deň od úmrtia jeho fyzického teľa. Preto, že vzkriesenie – podľa nás znovuzrodenie – sa uskutočnilo v druhom, ale dospelom tele, hneď ho nespoznali.

Identifikáciu komplikovalo aj to, že ne jeho tele, na rukách, na nohe, na trupu neboli vidieť žiadne poranenia – stigmy -, ktoré sú charakteristické  pri ukrižovaní.

Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: Pokoj vám.[Luk 24,36]

Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. [Luk 24,37]

On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? [Luk 24,38]

Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.[Luk 24,39]

Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. [Luk 24,40]

Preto ho vedeli identifikovať iba neskôr, podľa charakteristických gest (napr. nakrájanie chleba),správania, a obsahu jeho slov.

Môže sa stať aj to, že duša, bez zániku fyzického teľa, znovu sa narodí v tom istom fyzickom tele – pričom spirituálne telo ostáva zachované. Je pravdepodobné, že to má karmický dôvod  a síce, že duša dosiahla úroveň rozvoja pre aktuálnu fyzickú existenciu, čiže dokonale splnila svoju úlohu. V tomto prípade už nehovoríme o reinkarnácii (prevteľovaní), ale o znovuzrodení.

Ježiš im povedal: Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.[Mat 19,28]

Narodí sa viac ľudí, než zomrie, preto viacerí si myslia, že musia existovať aj ľudské telá bez duše. Nie je to tak! Podľa nášho názoru ľudský život bez duše nemôže existovať! Z dobrej vôle nášho Pána v každom prípade je k dispozícii dostatočné množstvo duší. Z toho vyplýva, že – oproti niektorým predstavám – počet voľných duší nie je obmedzený. To, že existujú novonarodené duše, môžu dokázať tí, ktorý sa zaoberajú so skúmaním predošlých životov, ako je to dnes veľmi rozšírené, preto že počas ich bádania denno-denne stretávajú s veľmi mladými, aj prvý krát narodenými dušami. Sú to tie, kýmkoľvek veľmi ľahko ovplyvniteľné osoby, so slabou osobnosťou, ktoré neustále potrebujú usmernenie a školenie.