Oslovenie
„ Pamätáme sa, že dakedy ako zosmiešňovali elektrinu a neviditeľné vlny. Podobne naše vedomosti o človeku sú ešte v plienkach“
Albert Einstein
Jedného dňa niekomu sa snívalo, že spolu s Pánom kráčali po ceste, pritom na oblohe sa zjavovali niektoré momenty svojho života. Medzitým v piesku videl dva rady stôp vedľa seba, svoje a stopy Boha…
Keď videl posledné scény, pozrel na tie stopy. Všimol si, že na viacerých miestach je iba jeden rad stôp. Všimol si aj to, že je to práve v tých najťažších etapách jeho života.
Trápilo ho to, tak sa spýtal Pána:
- Pane, sľúbil si mi, že ak sa raz rozhodnem, že Ťa budem nasledovať, Ty ma stále budeš sprevádzať celý môj život. Ale pozri, v najťažších úsekoch sú iba jedy stopy. Nerozumiem, že práve vtedy si ma nechal. Keď som to mal najťažšie…
Pán odpovedal:
- Dieťa moje! Ja Ťa milujem, nikdy by som Ťa neopustil. V čase ťažkostí – keď vidíš iba jedny stopy- som na niesol v náruči.
Kto z nás už nezažil také alebo podobné skúsenosti? V ťažkých, niekedy aj neznesiteľných chvíľach kto si nemyslel, že ho Boh opustil? Vo svoje bezmocnosti, bezradnosti alebo pobúrenosti kto už nevyslovil tieto slová: „Pane! Čím som sa previnil, že ma takto trestáš?“ alebo: „ Pane! Ako môžeš nečinne pozerať na naše utrpenie?“, alebo: „Pane! Ako si mohol dovoliť, aby sa to stalo?“
Musíme sa priznať, že až doteraz ani my sme neboli bez takýchto a podobných otázok. Naše pochybnosti neboli kvôli nedostatku viery, ale kvôli neovplyvniteľnosti danej situácie alebo z ľudskej bezmocnosti. Vtedy sme ešte nevedeli –aj keď sme tušili-, že scenáre našich životov, alebo jeho náčrt, už je dávno napísaný. Udalosti, príbehy nášho života – tak aj náš osud- väčšinou už sú rozhodnuté.
„Aj keď svoj osud už máš napísaný, cestu si zvolíš sám“
Viackrát sme sa presvedčili, že náš Pán počas celého „pochodu“ bol s nami, keď bolo potrebné „niesol vo svojom náručí“, čiže nemáme za čo nariekať. Tieto naše presvedčenia sa vzťahujú aj na Vás ako čitateľa, nakoľko podľa našich skúseností náš Pán miluje všetky svoje trovy – bez ohľadu na ich chyby-, a navyše ani Zem nerobí rozdiel medzi zlým a dobrým, každého živí rovnako.
Ako pokračovanie prvej správy nášho Pána, musíme zverejniť jeho druhú a zároveň aj poslednú jeho správu, teraz aj fyzicky oddelene spomeňme – na žiadosť a so súhlasom nášho Pána – tie odporúčané spôsoby života a správania, nevyhnutné činnosti, ktoré časom sa stanú nevyhnutnými doplnkami správania sa podľa prvej správy.
Podľa nášho presvedčenia uvedomelým a včasným použitím týchto odporúčaní môže byť postačujúcich tých 300 rokov, čo sme od nášho Pána dostali…