Okolo každej živej bytosti a neživej veci je energetický obal – povedzme také energetické pole, ktoré je vyžarovanie jeho vlastnej vnútornej energie – aura. Táto vnútorná energia je viditeľná iba pre málo ľudí. V dávnych časoch auru videlo omnoho viac ľudí, ako dnes. Je to v dôsledku znečisťovania ovzdušia, v otupení schopností vnímania jednotlivca, „výdobytkov“ civilizácie, a úplnej straty určitého spôsobu vnímania.
Jemné, možno elektromagnetické pole ako prvý, náhodou vyfotil jeden sovietsky inžinier (Semjon Kirlian). Počas práce pozoroval neobyčajný jav: jeho ruka – pred ktorou zhodou okolností bola jedna filmová doska – sa dostala veľmi blízko k jednej elektróde s vysokým napätím, čo okamžite spôsobilo výboj. Vznikla takto fotografia, na ktorej sa objavila nie iba jeho ruka, ale aj obraz jej energie. Toto ho inšpirovalo k štyridsaťročnému výskumu. Najzvláštnejšie, čo počas svojho výskumu zistil, je jav fantómového listu: ak odrežeme kus zo živého listu, potom ho odfotíme s metódou Kirliana zistíme, že na fotke sa objaví obrys aj tej časti, ktorú sme predtým odrezali! Základným princípom Kirlian-fotografie je teda, že počas fotenia je cez určitú časť tela prevedený elektrický prúd vysokého napätia, ale je pri tom zachovaná nízka frekvencia.
Každý má auru rôznej farby a rôzneho rozsahu, v závislosti od duchovného – hlavne spirituálneho – rozvoja. Preto je možné, že hlboko veriaci ľudia majú väčšiu, teda viac viditeľnejšou auru. Samozrejme nemusí byť výlučne viera v Boha, ale rozhoduje úroveň spirituality.
Aura je úzko spätá aj naším duševným a telesným zdravím. Kto má poškodenú auru, jeho telo ochorie v oblasti zodpovedajúcej poškodenej časti aury. Z toho vyplýva, že keď niekto ochorie, jeho aura sa na tom mieste zraní. Pozorovali (napr. u ľudí po infarkte), že aj po rokoch po vyliečení sa z choroby, v aure bola viditeľná – aj keď iba slabo – stopa poranenia. Je pravda, že je viac chorôb nemá pôvod tam, kde sa prejavia príznaky, preto sa môže stať, že choroba sa neprejaví na mieste, kde aura ukazuje nedostatok energie. Jednotlivec, ktorý má väčšiu auru –vnútornú energiu- ochorie ťažšie, a následne rýchlejšie sa uzdraví než tí, ktorí majú auru – vnútornú energiu – menšiu. Podľa skúseností zdravý človek, ktorý nemá výnimočné schopnosti, má auru veľkosti 2,5-5 metrov. Nemám tomu ale rozumieť tak, že ak konkrétna osoba má auru veľkosti 2,5-5 metrov, je všetko v poriadku, ale znamená to, že každý jeden človek potrebuje auru rôznej veľkosti. Kým niekto potrebuje auru veľkosti 5 metrov, aby mohol žiť svoj každodenný život, zatiaľ inému pre svoje vlastné podmienky úplne najviac vyhovuje aura veľkosti 2,5 metrov. Ľudia s výnimočnými schopnosťami, alebo na nadpriemernej duševnej úrovni, majú obrovskú, v niektorých prípadoch nekonečnú auru.
Aura človeka sa skladá z viacerých vrstiev, je súhrnom citlivých energetických polí:
Éterické telo: je to vlastné niekoľko centimetrov hrubý, bielo-modrý jemný „energetický paplón“. Podľa stavu tejto vrstvy sa dajú zistiť prípadné ochorenia fyzického tela, lebo najprv tu sa objavia zmeny ešte pred tým, ako sa prejavia fyzické príznaky.
Emocionálne telo: objavia sa tu rôzne, ale v každom prípade aktuálne emócie v podobe oblakov rôznych farieb. Tieto emócie – zlosti – (napr. hnev, strach) môžu byť príčinami choroby fyzického tela, preto sú zdrojom informácii pre povolaných.
Mentálne telo: súvisí s myšlienkami, formami myšlienok a fungovaním mysle.
Astrálne telo: obsahuje naše ešte nenaplnené túžby. Umožní podrobný popis nášho charakteru.
Spirituálne telá: tu sa nachádzajú naše duševné roviny, ktoré nás spájajú s vesmírom. Možnosti tvorenia, smrti, znovuzrodenia a nakoniec ale nie v poslednom rade možnosti spojenia sa s Bohom.
Na začiatku – na úsvite nášho života – ešte sme videli, vnímali zmeny vlastných pocitov a vyžarovanie vlastnej energie, napr. aury. Ako sme vyrástli, úplne sme zabudli na tieto schopnosti.