Diania a udalosti nášho rýchleho a preto permanentne sa meniaceho sveta nútia nás, aby sme sa plynule a neustále prispôsobovali. To je veľmi veľká záťaž pre organizmus, a podľa nášho názoru priamym dôsledkom toho môže byť vyvinutie stresu, nakoľko si myslíme, že čokoľvek v živote, čo od nás požaduje prispôsobovať sa, udalosť, myšlienka, pocit, atď., vyvolá stres, a iba miera a smer môže byť premenlivý v jednotlivých prípadoch. V dôsledku stresu v organizme sa začne tvoriť adrenalín, čo má vplyv aj na emocionálnej aj na telesnej úrovni. Keď tento stav existuje dlhodobo, v dôsledku nevyhovujúcej detoxikácie teľa sa nahromadia toxíny, a to môže viesť k ochoreniam.
Príčinou našich duševných problémoch čiastočne – alebo možno úplne – je v pozadí neustále prítomný, skrytý stres. Podľa psychiatrov, ktorí sa v tom vyznajú to bude – možno už aj je- civilizačnou chorobou XXI-ho storočia. Každý, keď počuje slovo stres, aj nechtiac myslí na negatívne veci. Stres v našich myšlienkach je už spojený s negatívnymi, a pritom stres má dvojaký účinok, nakoľko pri negatívnom účinku – síce v nižšej miere – nájdeme aj pozitívne účinky stresu. V dôsledku pozitívneho vplyvu stresu sme schopní zvládnuť prakticky všetky, aj na prvý pohľad nezvládnuteľné prekážky. Vtedy máme k dispozícii všetky ti rezervy, ktoré v takzvanom „každodennom“ živote nie. A čo je podstatné: potom, ako sa udalosť uskutoční, telo po uplynutí krátkeho časového intervalu sa dostane naspäť do stavu pokojnej rovnováhy. Avšak musíme sa priznať, že toto sa zriedka stane. Počas nášho života viac dominuje ten druh stresu, ktorý v nás vyvolá negatívne účinky, a ktoré vznikajú v rôznych životných situáciach keď cítime bezmocnosť, obmedzenosť, strach a z tých pocitov vyplývajúcu ochromenosť: napr. keď chceme nasilu uspieť, zapadnúť za každú cenu doma, v škole alebo v zamestnaní. Prítomnosť týchto pocitov môže mať za výsledok rôzne telesné a citové príznaky – ako napr. bolesť hlavy, triaška, potenie (v ťažkých prípadoch dokonca aj omdletie). Ale v v súvislosti s tým, môžeme vymenovať radu „nevyliečiteľných“ chorôb kvôli stresu, rozchody v dôsledku stresu, maximálne vyhrotené a tak zdanlivo neriešiteľné ľudské vzťahy, atď. Jedným slovom všetky tie okolnosti, ktoré ťažko alebo vôbec nedokážeme vyriešiť a spracovať. Znamená to, že nesprávne chápeme situáciu – väčšinou pripisujeme väčší význam, než má v skutočnosti – preto aj zabezpečenie potrebnej energie k riešeniu , je pre nás obrovskou námahou. Z vynaloženia takého množstva energie iba ťažko – alebo vôbec- nie sme schopní sa spamätať, alebo ju znovu získať. Telo –aj kvôli ďalšej dávky pravidelného stresu – nie je schopné získať naspäť svoju rovnováhu. Kvôli napätého nervového stavu sa cítime preťažení – a skutočne je to tak – preto nemáme životnú silu, nemáme chuť žiť, a v dôsledku toho sa sústreďujeme na prežitie a nie na riešenie. Tieto duševné problémy so schopné zmeniť aj náš zovňajšok. Prezrádza nás náš pohľad, držanie tela a celé naše správanie. Dlho prítomný stres zanechá stopy v celom našom organizme. Napr. pre toho, kto sa v tom vyzná, dúhovka prezrádza všetky zmeny v tele, môže to byť práve aktuálna alebo z minulosti. Takisto informujú akupunktúrne a akupresúrne body tela, alebo reflexné zóny ruky a nôh. Ich relatívna citlivosť alebo hmatateľné zmeny svedčia o zmenách nášho organizmu. Koniec koncov reakcia „udri a bež“ (koreňová čakra) okamžite by mohla vymetať nahromadené odpadové látky z nášho organizmu, ale my to prehodnotíme (čakra pupka) a miesto „udri a bež“ to jednoducho „prehltneme“, a týmto zabezpečíme podmienky na vytvorenie ďalších chorôb nášho tela.
Je veľmi podstatné, že podľa nášho názoru samotná stres nie je ani negatívny ani pozitívny. Jeho povaha (negatívna a lebo pozitívna)závisí od našej reakcie v dôsledku stresu. Ako príklad môžeme uviesť lietanie: u jedného človeka vyvolá bezhraničnú radosť alebo rozkoš, u druhého nepredstaviteľný strach zo smrti alebo pocit zániku.
Prvý stupeň negatívneho vplyvu stresu
Tento stav môžeme zažiť v dôsledku nehody alebo ťažkej vyčerpanosti, alebo v prípade prudkej hádky, výmene názorov. V organizme sa odohrávajú rýchle zmeny, zapracuje tzv. pravidlo ostať na žive za každú cenu. Mozog presmeruje krv z každej časti tela do svalov.
Viditeľné zmeny: suché oči, meravý pohľad, lesknúca pleť. Vôbec nie, alebo veľmi pomaly vieme rozmýšľať. Charakteristická je určitá fyzická a duševná necitlivosť . Môže pomôcť pohár vody a keď môžeme, oddýchnime si. Trochu spánku môže urobiť zázrak!
Druhý stupeň negatívneho vplyvu stresu
Keď prvý stupeň pretrvá už hodiny. V organizme sa odohrajú také chemické zmeny, ktoré spôsobujú vnímanie priestoru. Keď môžeme, vyhnime sa činnostiam, ktoré vyžadujú túto schopnosť (napr. nešoférujme). Ako náhle to bude možné uvoľnime sa, spime.
Tretí stupeň negatívneho vplyvu stresu
Keď už dlhšiu dobu máme nevyriešené fyzické, intelektuálne alebo mentálne problémy. Našu situáciu vidíme ako beznádejnú, a dokážeme myslieť iba na daný problém. Problém zdôrazňuje, keď pod dúhovkou je vidieť očné bielko.
Problém v ani tomto prípade nevyrieši nikto miesto nás, ale teraz je už vhodné požiadať o vonkajšiu pomoc. Môže to byť partner, priateľ alebo odborník, je len na nás, komu dôverujeme.
Zvládnutie stresu
Ako z hore uvedených vyplýva, stres nemôžeme celkom vylúčiť z nášho života, nakoľko akákoľvek udalosť môže spôsobiť stres hoci aj v nás. Ale problémom nie je samotný stres, ale to, ako na to reagujeme. Keď reagujeme negatívnou energiou, v tom prípade musíme počítať s tým, že táto energia sa bude u nás „hostiť“ dlho, nakoľko –ako to už každý vie – negatívna energia živí tie negatívne energie, ktoré už sú prítomné. Ako príklad môžeme uviesť situáciu, keď niekoho nútia vykonávať prácu alebo činnosť, ktorú nerobí rád. Možno preto, že sa v tom nevyzná a bojí sa chýb a neúspechu, alebo že v dôsledku jeho neodbornosti vzniknú škody, alebo aj to je možné, že jednoducho nenávidí úlohu, ktorú dostal. Nech to skúmame z ktorejkoľvek strany, stále dôjdeme k tomu, že každé vykonanie práce spôsobí stres, a v situácii vyššie, tento stres môže mať iba negatívnu orientáciu. Čo môžeme robiť? Ako prvé môžem navrhnúť tak pre neodborníka ako pre toho, kto danú prácu nenávidí, aby sa snažili čo najskôr o tej práci sa dozvedieť čo najviac, napr. na školení v tejto tematike. Na takých školeniach s istotou môžu získať adekvátne odborné znalosti, a môže sa stať, že po získaní nadhľadu a zistení súvislostí bude vidieť danú činnosť z iného pohľadu, uvidí aj krásu tej práce, a je šanca, že pre neho už nebude záťaž vykonať pracovné povinnosti. Ak sa náhodou predsa len nepodarí, a všetky možnosti zlyhali, vtedy nie je na škodu nájsť si takú prácu, kde dostávame úlohy, ktoré vyhovujú nášmu vzdelaniu, našim záujmom, predstavám a túžbam, alebo aspoň také, ktoré nebudeme nenávidieť. Ani v jednom, ani v druhom prípade nezabúdajme, že každá činnosť vyvolá stres, ale jeho orientáciu (negatívny alebo pozitívny) určujú všetky s tým spojené naše reakcie.
Ľahké je si predstaviť aj to, že si pripisujeme príliš veľkú dôležitosť príčine stresu, ktorá v nás vyvolá negatívne energie, čiže nemáme potrebné vedomosti k posúdeniu konkrétnej situácie, alebo je možné aj to, že si iba myslíme, že naše vedomosti sú pravdivé, ale v skutočnosti sú mylné. V prípade zamestnania aj tu môže byť riešením získavanie potrebných vedomostí, vo „veciach“ života je vhodné nasledovať poradie dôležitosti životných udalostí. Čo sa toho týka, usmernenie môže dať iba každý sám sebe preto, že každý pozná svoj vlastný život, a v danom prípade každý sám musí rozhodnúť čo je dôležité, napr. svoje zdravie – v rámci toho kvalita vlastného života- alebo –prípadne dobrý -názor známeho.
Nakoniec ešte raz upozorňujeme, že podľa nášho názoru – oproti fámam- samotná stres nie je ani negatívny, ani pozitívny! Jeho povahu, či získame z neho pozitívnu alebo negatívnu energiu, určujú výlučne iba naše reakcie na stres, preto urobme všetko preto, aby každý stres, ktorý vznikne v dôsledku našich činností, sprostredkoval pre nás nie negatívnu ale pozitívnu energiu.